Ani jeden z hudobníkov na palube Titanicu neprežil. To je smutný fakt. Kto boli títo hudobníci? A kto bol ich kapelníkom? Prezradíme tieto informácie, ktoré okrem množstva ďalších fascinujúcich údajov nájdete na stránkach našej knižky Titanic: Pýcha a skaza od Borisa Horáka.

Kapelník
Kapelník Wallace Henry Hartley bol synom Albiona a Elizabeth Hartleyovcov z Colne, v grófstve Lancashire. V čase úmrtia však už bol jeho sídlom Surreyside, West-Park Street, Dewsbury, Anglicko. Viedol orchestre v Harrogate a Bridlingtone a bol členom Savage Clubu v Leedsi. Huslista Hartley pracoval pred príchodom na Titanic na parníku Mauretania spoločnosti Cunard. Mal priateľku v Boston Spa neďaleko Wetherby v Yorkshire a pred nalodením na Titatic strávil tam s ňou týždeň.

Pri nešťastí Hartley zahynul. Jeho telo našli 4. mája 1912 a jeho pozostatky previezli neskôr pod číslom 224 z kanadského Halifaxu do Bostonu. Do Liverpoolu ho prepravili 12. mája 1912 na palube zaoceánskeho parníka Arabic. Z Liverpoolu Hartleyho telo previezli do jeho rodného mestečka Colne. Pohreb sa uskutočnil na fare kostola Bethel Independent Methodist, kde Hartley pôsobil ako miništrant.

Hudobníci
Ôsmich členov palubného orchestra zamestnala firma Messrs. C. W. and F. N. Black z liverpoolskej Castle Street. Muži nastúpili na loď ako pasažieri druhej triedy na spoločný lístok č. 250654. Svoje izby mali na palube E a dostali ešte jednu prázdnu kajutu na odkladanie nástrojov.

Na Titanicu boli dve kapely. Jedna sa skladala z troch hudobníkov: huslistu Georgesa Alexandrea Krinsa, čelistu Rogera Marie Bricouxa a pianistu, ktorým striedavo boli Theodore Ronald Brailey alebo Percy Cornelius Taylor. Druhou bol kvintet v zostave – kapelník a huslista v jednej osobe Wallace Henry Hartley, ďalší huslista John Law Hume, čelista John Wesley Woodward, basista John Frederick Preston Clarke a jeden z klavíristov – Theodore Ronald Brailey alebo Percy Cornelius Taylor. Trio počas plavby hrávalo v prijímacej sále mimo reštaurácie La Carte a v Café Parisien, zatiaľ čo kvintet zabával cestujúcich v salóniku a prijímacej miestnosti prvej triedy.

Po kolízii obe kapely, možno spolu, možno oddelene, začali zabávať a upokojovať cestujúcich. Mnohí zachránení tvrdili, že hudobníci hrali až do potopenia sa parníka. Pasažier Algernon Barkworth si spomínal, že poslednou skladbou, ktorú od nich počul hrať, bol valčík „Songe d´Automne“ od Archibalda Joyceho. Archibald Gracie si pamätal, že dohrali až pol hodinu pred potopením sa a pravdepodobne si obliekali záchranné vesty. Zachovala sa však predstava posilnená filmovým stvárnením, že hrali do posledných chvíľ. A poslednou hranou skladbou bola hymnická „Nearer My God To Thee“ – „Bližšie, bože, k tebe!“

Celý smutný príbeh o potopení Titanicu si môžete prečítať v knihe Titanic: Pýcha a skaza, ktorá vyšla v našom vydavateľstve vo februári 2012. Knihu si môžete objednať tu: books@plat4m.sk.
Elektronickú knihu si môžete kúpiť TU.