Táto zaujímavosť unikla našej pozornosti, preto ju opätovne prinášame. Dňa 27. septembra 2009 sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov z celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.

Ústav jazykovedcov, ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov, ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími, ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7 832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové.

Skôr než prejdem k tým desiatim najťažším jazykom, spomeniem desať najľahších jazykov:

10. mongolčina
9. aramejčina
8. gréčtina
7. nórčina
6. taliančina
5. rumunčina
4. chorvátčina
3.bulharčina
2. angličtina
1. španielčina

Desať najťažších jazykov na tejto planéte:

10. nemčina
9. francúzština
8. čínština
7. japončina
6. kórejčina
5. perzština
4. arabčina
3. fínčina
2. maďarčina
1. slovenčina

Prečo je slovenčina najťažší jazyk?
A to pre jej gramatickú štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení“ ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov (nominatív, genitív, datív, akuzatív,  lokál, inštrumentál a vokatív), ďalej vybrané slová, a predovšetkým mäkké a tvrdé „i, y“ , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová. Špecifikum tvoria slovesá. V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.

Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor

ROZDELENIE SLOVIES

1. činnostné – pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové – ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové – ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové – pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli pomocné nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom

1. modálne (spôsobové) – vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
2. fázové – vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
3. limitné – vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať
4. sponové  – fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa

Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody:
mužský
ženský
stredný

A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte (!) . Toto je len tak na okraj, čo sa týka gramatiky slovenského jazyka.

Jeho gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov, kým by sa naučil kompletnú gramatiku, a to nehovoríme a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.

Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a dá sa povedať, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek, aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie .

Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie, ale len málokomu sa podarí dosiahnuť to čomu my jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a najmä hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci, ak chcú, musia prísť k nám a my, ak sa chceme naučiť inú reč, musíme ísť do krajiny, kde sa tou rečou, ktorú sa učíme, hovorí.

Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.

prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice
slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.