To, k čomu sa teraz priznám, nevie o mne nikto. Dokonca ani moja mama, ani najlepšia priateľka. A tak to musí ostať navždy. Všetko sa začalo nádherne a romanticky – svadbou.

Alex bol mužom mojich snov – vysoký, urastený, tmavovlasý, s čokoládovými očami, ktoré sa vraj do mňa zaľúbili hneď od prvej chvíle, ako sme sa stretli. Ja som bola tretiačka na vysokej škole a on piatak. Ani sme sa nenazdali, a boli sme zaľúbení až po uši. Prežívali sme nádhernú študentskú lásku, začala som chodiť na návštevy k jeho rodičom a aj s nimi som si skvele rozumela. Bolo teda celkom prirodzené, že sme počas môjho posledného ročníka na škole začali plánovať svadbu, pretože sme si život jeden bez druhého nevedeli už ani predstaviť. Ani vo sne by mi vtedy nezišlo na um, ako sa mi onedlho zmení život. Nie však iba tým, že som sa vydala. Raz som kdesi počula, že keď sa žena vydá za muža, neberie si len jeho, ale s ním aj celú jeho rodinu. Nevedela som, ako doslovne sa tieto slová naplnia v mojom prípade. Zabudla som totiž spomenúť, že môj manžel Alex nie je jedináčik, ale má ešte brata Alana, ktorý je od neho o dva roky starší a žije v cudzine. Teda aspoň do našej svadby to tak bolo…

Napriek tomu, že Alex mal s Alanom úžasný vzťah a často si telefonovali a emailovali, ani raz počas našej dvojročnej známosti neprišiel domov, takže sme sa nemali možnosť stretnúť, ani zoznámiť. Keď som sa čudovala, prečo nechodí domov, Alex mi prezradil, že Alana bolestivo zasiahla tragédia. Pred pár rokmi mal vážnu známosť – dokonca takú vážnu, že už plánovali svadbu. Žena jeho snov však tri mesiace pred svadbou zahynula pri autonehode! Alan sa s tým dlho nevedel vyrovnať a veľmi ťažko to znášal. A keďže tu mu všetko pripomínalo dievča, ktoré miloval a stratil, rozhodol sa odísť a skúsiť svoje šťastie v cudzine. Najmä však zabudnúť.

Vo svojom nešťastí mal aj trochu šťastia v tom, že vďaka príbuzným žijúcim tam, sa mu po čase podarilo nájsť dobré miesto a celkom slušne sa uchytil. Keď mu Alex oznámil, že sa bude ženiť a že si vôbec nevie bez neho svoju svadbu predstaviť, Alan nezaváhal ani na chvíľu a prisľúbil mu, že príde. Dokonca vraj aspoň o týždeň skôr, aby pomohol, s čím bude treba. Okrem toho, mal nám ísť aj za svedka. Alex sa tešil ako malý chlapec – opäť uvidí svojho brata a možno aspoň na chvíľu bude všetko ako predtým.

Keď svitol ten vytúžený deň a Alan pristál lietadlom, ktoré ho priviezlo až z amerického kontinentu na letisko vo Schwechate, boli sme ho s Alexom čakať. Bolo to stretnutie, na ktoré nikdy nezabudnem. Alex, držiac ma za ruku, sa rozbehol oproti Alanovi a vo chvíli, keď sa stretli, sa rozradostene objali, výskajúc od radosti. V tej chvíli som si uvedomila, aké silné je puto medzi nimi. Akoby ma na zlomok sekundy ani nevnímali, ale skutočne to bol iba zlomok sekundy, pretože skôr než som sa nazdala, už Alan objímal aj mňa, pričom sa mu Alex celkom zbytočne snažil oficiálne ma predstaviť. To ma však už Alan schytil do náručia, nadšene ma zdvihol do vzduchu a s ohníčkami v očiach zvolal:

– Tak ty budeš moja švagriná?! Veľmi, veľmi ma teší! – bolo to milé a bezprostredné – o chvíľu sme sa už objímali a bozkávali všetci traja. Bola som dojatá, ako rýchlo sme si porozumeli.

Bláznili sme sa ako deti a v očiach sa nám leskli slzy šťastia i dojatia. Zadívala som sa na Alana a zrazu som si uvedomila, ako veľmi sa s Alexom dopĺňajú – obaja rovnako urastení, tmavovlasí, rozbláznení – a veľmi atraktívni – i keď každý iným spôsobom. Navyše, Alan bol mierne zarastený, čo mu dodávalo mimoriadne mužný výraz. Pristihla som sa pri myšlienke, že ich porovnávam a ani neviem prečo, naskočila mi husia koža. To, čo sa vo mne začalo odohrávať, ťažko opísať – bol to strach, zmätok, radosť i vzrušenie súčasne. Cítila som, že práve v tejto chvíli sa udialo niečo veľmi dôležité, čo zmení život nielen Alexovi, ale aj mne.

Svadba bola krásna a všetko dopadlo tak, ako sme si naplánovali. Šťastní boli aj Alexovi a Alanovi rodičia, a to hneď dvojnásobne – jedného syna ženili a druhý sa im po dlhom čase vrátil. Dokonca sa všetko javilo tak, že je po dlhom čase zase uvoľnený a šťastný. Zakrátko po svadbe sme sa vybrali na exotickú svadobnú cestu, Alan sa musel vrátiť do Ameriky, ale ešte predtým než odcestoval, mi spolu s Alexom nadšene zvestovali, že sa všetci traja opäť onedlho uvidíme, pretože Alan bude musieť služobne letieť do krajiny, kde budeme tráviť svoje medové týždne a že si tam aj on urobí krátku dovolenku. Super!

Skutočne prišiel – asi po týždni a zdržal sa pár dní. Bolo to nádherné. Cez deň sme sa bláznili a potápali vo vode a večer sme si buď niekam vyšli, alebo sme sedeli a popíjali na terase, vnímajúc jedinečné čaro okamihu a dýchajúc voňavý morský vzduch.

A vtedy, jedného večera sa to stalo: Povedala som niečo, čo ich oboch rozosmialo a Alan si ma na chvíľu k sebe pritúlil. Pozrela som sa mu do očí a uvedomila som si, ako sa mi rozbúchalo srdce. Pocítila som, že je rovnako vzrušený ako ja. Ešte stále ma objímal a v jeho očiach, ktoré sa až do tej chvíle smiali, som zbadala niečo úplne nové – zmätok, vzrušenie a túžbu. Strhla som sa, aby si to Alex nejako zle nevysvetľoval, ale na moje zdesenie som si uvedomila, že Alex už stojí pri nás, hladká mi vlasy a bozkáva mi krk.

– Milujem ťa, – zašepkal.

A skôr, než som vôbec stihla nejako zareagovať, začal mi blúdiť prstami popod ľahké tričko, pod ktorým som nemala vôbec nič. Zrazu som na svojom chrbte pocítila Alanove ruky. Nežne mi odhrnul vlasy a ešte nežnejšie ma začal bozkávať na šiju. Šteklil ma svojimi vlasmi po obnaženej pokožke, túlil sa ku mne ako dieťa a odrazu som pocítila, že mu z očí tečú slzy.

– Túžim po tebe, – zastonal a rukami ma zozadu objal tak, že som takmer ani nedýchala.

„Preboha, čo sa to deje?“ stihlo mi preletieť hlavou.

V tej chvíli mi však už Alex vyzliekal tričko a Alanove ruky zablúdili odzadu až k mojim prsiam a zaborili sa do nich asi tak, akoby hľadali záchranu. Na krku som cítila horúci Alanov dych a jemné škriabanie jeho neoholenej tváre.

Alex sa zviezol k mojim nohám, rozopol mi šortky a začal ma bozkávať od drieku – kúsok po kúsku – až k nohám. Stála som tam – iba v nohavičkách – medzi dvoma roztúženými mužmi, ktorých celá situácia rozvášnila až do takej miery, že si vôbec neuvedomovali, že ešte stále stojíme na mesiacom a hviezdami osvietenej terase. O chvíľu skončili na zemi aj moje nohavičky…

Vtedy ma však už Alan vzal do náručia a všetci traja sme skončili v posteli. Akékoľvek slová boli úplne zbytočné – boli len horúce telá, vzdychy, bozky a nekonečná, spaľujúca vášeň. Milovala som sa s Alexom i s Alanom súčasne. Bolo to neopakovateľné, vzrušujúce, živelné i živočíšne, keď som vzdychajúca rozkošou ležala medzi nimi – dvoma bratmi, ktorých súrodenecké puto je také silné, že sa dokázali podeliť aj o lásku k žene. Zaspali sme nadránom – šťastne vyčerpaní a všetci traja spolu v manželskej posteli…

Keď som sa prebudila, bola som síce na chvíľu v pomykove, čo bude nasledovať, ale Alex s Alanom ma bozkami a nežnôstkami opätovne presvedčili o tom, že to, čo sa stalo v noci, nebola náhoda. Opäť sme sa vášnivo milovali – vlastne každý deň, až do chvíle, kým Alan neodcestoval do Ameriky a my z nezvyčajnej svadobnej cesty domov.

Náš vzťah s Alanom to nijako nepoznačilo – skôr naopak. Sme manželia i sprisahanci súčasne. Máme tajomstvo, ktoré nikto nesmie vedieť a máme sa veľmi radi. A obaja máme radi Alana – a on nás tiež. Pred polrokom nás bol navštíviť a všetko sa zopakovalo. Ešte teraz cítim vzrušenie, keď si spomeniem, ako nám bolo spolu hriešne krásne. V lete pôjde s nami na dovolenku…

Poviedka je vybratá z knihy Janka Vančová: Hriešne spovede (Plat4M Books, 2012).