Odmalička som sa bála búrky. Nemôžem za to. Nie že by som kvôli tomu chytala paniku, ale temná obloha pretínaná bleskami, donekonečna sa valiaca voda a desivý, rachotiaci zvuk hromu vo mne odjakživa vyvolávali stavy úzkosti a bezmocnosti. Takmer akoby som strácala všetok zdravý úsudok a začala som sa chovať živočíšne…

Nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že medzitým už dávno nie som malé dievčatko a že mám za sebou aj pár nevydarených vzťahov. Napriek tomu, že som sa v minulosti do žiadneho vzťahu nevrhala strmhlav a že vždy išlo o dlhšie chodenie a spoznávanie sa, vždy sa niečo pokazilo. Aj moje manželstvo, ktoré trvalo päť rokov, skončilo pred necelým rokom rozvodom. A pritom – nešlo o žiadnu unáhlenú známosť, ani o nečakané rozhodnutie – veď predtým, než sme sa zobrali, tak sme takmer rovnako dlho spolu chodili. Možno aj v tom bol ten problém – jednoducho sme sa odcudzili.

Do manželstva sme vstupovali viac ako dobrí kamaráti než ako zaľúbení milenci a možno aj preto, že sme si už na spoločný život zvykli. Chýbala mu však iskra a časom sa pridali aj čoraz častejšie nezhody, ktoré vyvrcholili tým, že jedného dňa mi môj vtedy ešte manžel oznámil, že čaká dieťa s inou. Keď mi na otázku, ako dlho ten vzťah trvá, odpovedal, že asi päť mesiacov, v krku mi od žiaľu navrela hrča a myslela som si, že sa zadusím. Veď nebol to práve on, ktorý ma presviedčal o tom, že s deťmi treba ešte chvíľu počkať a že si svoj život musíme dobre naplánovať a najprv sa zabezpečiť? Ako vidno, sú veci, ktoré si naplánovať nemožno a on sa už zabezpečil po svojom…

Rozviedli nás bez dlhých ťahaníc – po vzájomnej dohode a ja som sa rozhodla, že už tak skoro žiadnemu chlapovi nenaletím. Venovala som sa práci v reklamnej agentúre a nahovárala som si, že muži pre mňa nie sú dôležití.

Prečo ma teda tak rozrušil sen, ktorý sa mi nedávno prisnil? Vystupoval v ňom môj nový šéf, ktorý do našej firmy prišiel iba nedávno. Mimochodom, tiež rozvedený. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zvláštne, pretože sny o práci, aj o kolegoch, s ktorými trávim veľa času, mávam pomerne často. Tento sen bol však o inom: Snívalo sa mi, že som vošla do kancelárie môjho šéfa a že jeho správanie bolo zrazu úplne iné, než na aké som bola u neho zvyknutá. Podávala som mu nejaké spisy, on vstal od svojho stola, zadíval sa na mňa a zrazu sme stáli oproti sebe tak blízko, že som zacítila jeho vôňu… Vo chvíli, keď som mu podávala papiere, ktoré odo mňa potreboval, dotkla som sa jeho ruky a to ma vzrušilo do takej miery, že som sa mierne zapotácala. Zrazu som si uvedomila, že ten, ktorý až do tej chvíle vystupoval v sne ako môj šéf, ma drží v náručí a objíma a bozkáva ma tak vášnivo, až z toho strácam dych. Uvedomujem si, že napriek tomu, že ma jeho správanie prekvapuje, vôbec sa mu nebránim… skôr naopak. Milujeme sa tak náruživo, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec pod slnkom. Cítim jeho vôňu a vnímam omamnú horúčavu sálajúcu z jeho tela, ktoré je pri mne tak blízko… Uvedomujem si, že aj ja ho chcem…A vtedy som sa prebudila!

Do rána som takmer oka nezažmúrila. Čo mal vlastne tento sen znamenať? Asi som prepracovaná a mala by som si zobrať dovolenku – preletelo mi hlavou. Súčasne som sa však pristihla pri tom, že opäť sa mi v hlave vybavila spomienka na nočnú vášeň s mojím šéfom a že sa mi takáto predstava celkom páči.

Bránila som sa tomu, ale márne. Najhoršie bolo, že vo chvíli, keď sme sa skutočne stretli, opäť sa mi vybavil môj sen a zrazu som svojho šéfa začala vnímať úplne ináč ako predtým. Všimla som si, ako sa podľa nálady menia jeho hlboké tmavé oči, vnímala som jeho vyšportované telo, jeho vôňu, chlapčenský úsmev, aj farbu jeho hlasu, ktorý ma nenechával ľahostajnou…

Prečo som si to všetko začala všímať až po tom zvláštnom sne? A prečo sa mi to vlastne prisnilo? S takou myšlienkou som nedávno, v jedno neskoré letné zamračené a dusné popoludnie vošla do jeho kancelárie, pretože mi telefonoval, že potrebuje od mňa podklady pre istého klienta. Chcel si ich pred zajtrajším stretnutím ešte preštudovať. Bolo už síce dosť neskoro, ale keďže vonku sa schyľovalo k riadnej búrke, obloha bola hrozivo zatiahnutá a z diaľky sa už ozývalo hrmenie, nikam som sa radšej neponáhľala a povedala som si, že búrku radšej prečkám v práci. Zobrala som teda spisy a zaklopala som na dvere šéfovej kancelárie.

Vo chvíli, keď sa ozvalo jeho „Áno“ a vstúpila som do miestnosti, oblohu preťal hrôzostrašný blesk a ozvalo sa také príšerné a rachotivé hrmenie, až som od strachu zbledla a zapotácala som sa. To som však už stála pri jeho stole, on vstával zo stoličky a vidiac, ako som sa preľakla, ma, usmievajúc sa, chlácholivo pohladil po ruke:
– Ale no… vy sa bojíte búrky?

V tej chvíli som nevedela, či sa viac bojím búrky alebo jeho, pretože ešte stále ma držal za ruku a mne sa začali podlamovať kolená. Súčasne sa však opäť tak hrozne zablyslo a zahrmelo, až som nechtiac skríkla.
– Prepáčte, ja sa vždy tak preľaknem, keď tak hrozne hrmí, – začala som sa ospravedlňovať, ale zrazu som si uvedomila, že ma ešte stále drží za ruku a pozerá sa na mňa takým pohľadom, aký som u neho ešte nevidela…

Vlastne videla – ale bolo to v tom sne… Jeho prsty sa hrali s mojimi prstami a potom už všetko išlo veľmi rýchlo. Usmial sa na mňa a na znak toho, že ma ochráni a uchlácholí, pristúpil ku mne tak blízko, že som zrazu cítila jeho hruď na mojich prsiach a jeho ústa pri mojom uchu ševelili:
– Prosím, povedz, že aj ty ma chceš…!

Užasnutá som stála oproti nemu a keďže som nebola schopná žiadnej rozumnej reakcie, iba som tíško vzdychla, čo si on vysvetlil po svojom. Zaboril prsty do mojich rozpustených vlasov a pobozkal ma tak vášnivo, až som takmer stratila dych. Bolo to úžasné! Vonku burácali hromy, lialo ako z krhly, ale my sme boli takí zaujatí sami sebou, že nás to viac netrápilo. O chvíľu sme boli obaja nahí a na to, čo nasledovalo potom, nikdy nezabudnem.
– Túžim po tebe od prvej chvíle, ako som ťa spoznal, – roztúženým hlasom mi šepkal do uška a bozkával ma, nevynechajúc ani kúsok môjho horúceho a rozvášneného tela, ktoré ho prijalo s takou túžbou a samozrejmosťou, ako keby po tejto chvíli prahlo už dávno predtým ako som si to vôbec ja sama uvedomila. Bolo to také sladké a vzrušujúce..!

Odvtedy má búrka pre mňa úplne inú príchuť. Navyše, s Matúšom, ktorý už nie je len mojím šéfom, ale aj budúcim manželom, si ju riadne užívame. Veru, život si nemožno dopodrobna naplánovať, ale snívať je dovolené. No a mne sa ten sen splnil…

Príbeh je z pripravovanej knihy Janka Vančová: Hriešne spovede.