Uznávaný slovenský odborník v oblasti  záhradníctva a pestovania ovocia profesor Ivan Hričovský radí už aj na Facebooku. Staňte sa jeho priateľom a budete pravidelne dostávať jeho rady a námety. Stačí len zakliknúť Páči sa mi TU. Pozrime si niektoré z príspevkov.

JESENNÉ PRÁCE v podpníkovom vinohrade. V podpníkovom vinohrade ošetríme pôdu rovnako, ako vo vinohrade produkčnom. Po kroch treba odstrániť zálistky a tesne pred ukončením vegetácie odstrániť vrcholce letorastov. Na konci jesene je potrebné zhodnotiť zdravotný a kondičný stav krov viniča a urobiť odhad očakávanej úrody odrezkov podpníkového viniča. Ak je veľmi suché počasie, odporúča sa podpníkový vinohrad zavlažiť, čím sa podporí vyzretosť odrezkov. V podpníkovom vinohrade dosýtime pôdu živinami hnojením, najmä aplikáciou hnojív, obsahujúcich organické a minerálne látky – humus, fosfor, draslík a iné makro- a mikroelementy.

SPÔSOBY VRÚBĽOVANIA. Vrúbľovanie je úkon, ktorým sa vrúbeľ, t. j. časť vyzretého drevného výhonka, prenesie na podpník. Vrúbeľ má mať najčastejšie tri, výnimočne i viac púčikov. Podľa ročného obdobia, kedy sa vrúbľuje, rozlišujeme vrúbľovanie v čase vegetačného pokoja a vrúbľovanie v čase vegetácie.

VÝSADBA MALÍN. Pre pestovanie malín sú vhodné všetky oblasti Slovenska s priemernou teplotou nad 6 °C, s priemernými ročnými zrážkami okolo 700 mm a nadmorskou výškou 500 metrov nad morom. Najvhodnejšie obdobie pre výsadbu malín je 15. až 30. októbra. Pokiaľ sa výsadba urobí neskoršie, hrozí nebezpečenstvo, že sadenice malín dobre nezakorenia. Vtedy je lepšie počkať na výsadbu v skorom jarnom období.

LEPAGEOVA PALMETA. Je vhodný tvar zvlášť pre hrušky, menej pre jablone. Z jabloní zaraďujeme len úrodné odrody, ako sú napríklad Golden Delicious, Idared, a iné. Z podpníkov sú najvhodnejšie stredne rastúce. K výsadbe môžeme použiť jednoročné alebo dvojročné špičiaky. Nevýhodou tohto tvaru je rýchle odumieranie nižšie položených koncov konárov.

PODMIENKY ÚSPEŠNÉHO OČKOVANIA A VRÚBĽOVANIA. Pri očkovaní a vrúbľovaní počas miazgy musí mať podpník dostatočnú miazgu, rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký, rezné plochy nesmú byť znečistené – je to ovocinársky chirurgický zákrok, očkovanie jednotlivých druhov sa musí urobiť v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga, po zaočkovaní alebo vrúbľovaní je dôležité pevné uviazanie, pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom musí byť vosk rozotrený po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa. Pri výbere vosku musíme byť veľmi opatrný, nekvalitný vosk býva často hlavnou príčinou neujatia vrúbľov, podpníky i vrúble (očká) musia byť zdravé, kvalitné a vyzreté, pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálna vrstva podpníka a vrúbľa kryli a tak umožnili prúdenie miazgy a asimilátov a rýchle zrastenie.

TALIANSKA PALMETA. Je to univerzálny tvar vhodný prakticky pre všetky ovocné druhy. Vyžaduje drôtenkovú alebo inú oporu. Princípom tejto palmety je rôzny odklon konárov v troch etážach nad sebou. Prvá etáž má odklon od kmeňa 45°, stredná 60° a tretia najvyššia je vodorovná na úrovni vrchného drôtu. Jej nevýhodou je dosť náročná práca s tvarovaním a ohýbaním. Dobre sa uplatňuje aj pri broskyniach.

IDETE SI VYSADIŤ HRUŠKY? Pri výbere odrôd hrušiek je dôležitým kritériom odolnosť proti chrastovitosti. Zo starších, ktoré sa vyznačujú odolnosťou proti chrastovitosti i proti mrazom, možno odporučiť odrody Dronardova, Nelisova zimná, Predohra, Špinka a iné.

VOĽNE RASTÚCA PALMETA. Patrí medzi najrozšírenejšie tvary zvlášť pri jabloniach a hruškách. Po výsadbe ponechávame korunku s troma ramenami – stredník a dva bočné konáriky oproti sebe. Bočné konáriky spočiatku ponechávame rásť voľne a až v druhom roku po výsadbe ich ohýbame do mierne šikmej polohy. Stredník necháme rásť kolmo, len pri silno rastúcich odrodách ho ohýbame. Výška palmety býva 2,0 až 2,5 m obyčajne s dvoma a niekedy troma etážami. Výhodou tohto tvaru je, že pri pestovaní na silnejších podpníkoch nevyžaduje drôtenku. Z hľadiska praktičnosti a ekonomiky pestovania je tvar voľne rastúca palmeta výhodnejší pre výsadby jabloní i hrušiek v stredných a južných oblastiach Slovenska. Tvar voľne rastúcej palmety sa používa aj pri slivkovinách, čerešniach i višniach (pri marhuliach zriedkavejšie).

Mnoho ďalších praktických rád nájdete TU.