Do histórie letectva sa najčiernejšími písmenami zapísal dátum 27. marec 1977. Vtedy na ostrove Tenerife došlo k najväčšiemu leteckému nešťastiu. Na štartovacej dráhe sa zrazili dva boeingy spoločností KLM a Pan Am. Na palubách holandského a amerického lietadla zahynulo 583 ľudí, prežilo iba šesťdesiat. Čo sa vlastne vtedy stalo?

Dve obrovské lietadlá typu Boeing 747 si to koncom marca 1977 smerovali do Las Palmas na Kanárskych ostrovoch. Lietadlo americkej spoločnosti Pan Am letelo na linke Los Angeles – New York – Las Palmas. Na palube malo takmer 400 cestujúcich, ktorí už boli poriadne vyčerpaní po dlhom lete. Boeing spoločnosti KLM letel na pravidelnej linke z Amsterdamu s 249 pasažiermi a členmi posádky. Do svojho cieľa však nikdy nedorazili…

Cesta do pekla
Všetci cestujúci si už pred stavovali nebeské chvíle trávené v najkrajšom letovisku sveta na Kanárskych ostrovoch. Nik si ani v najhoršom sne nemyslel, že sú vlastne na ceste do pekla. Celé nešťastie bolo dielom reťaze viacerých náhod, nepredvídaných udalostí a nezodpovednosti. Trvalo len niekoľko sekúnd, hoci pre tých, čo prežili, to boli najdlhšie a najhoršie sekundy ich života.

Obe lietadlá boli iba desiatky minút letu pred prípravou na pristávací manéver. V oboch lietadlách boli skúsené posádky, dokonca holandské lietadlo pilotoval Jacob van Zanten – najlepšie hodnotený pilot krajiny, ktorý bol tvárou celosvetovej reklamy kráľovskej leteckej spoločnosti.

Obe posádky zrazu dostali do slúchadiel správu, že musia zmeniť miesto pristátia. Na letisku Gando v Las Palmas totiž práve vybuchla bomba, ktorú nastražili miestni teroristi bojujúci za osamostatnenie ostrova od Španielska. Lietadlá, ktoré nemali dosť pohonných hmôt, dispečeri presmerovali na najbližšie letisko Los Rodeos na ostrove Tenerife len niekoľko minút letu severozápadne od Las Palmas. Desiatky lietadiel teda smerovali na toto malé regionálne letisko. Piloti sa dozvedeli, že má iba jednu pristávaciu dráhu, ktorá je súčasne aj štartovacou. A paralelne s ňou je rovnako dlhá parkovacia dráha, ktorú spájajú so štartovacou štyri spojovacie dráhy.

Robert Bragg, druhý pilot lietadla Pan Am, ktorý nešťastie prežil:
– Na palube boli väčšinou dôchodcovia, v Las Palmas sa mali nalodiť na výletnú loď, ktorou mali prebrázdiť vody okolo súostrovia. V holandskom lietadle nie sú len dovolenkári, ale aj turistickí inštruktori.
Robina van Lanshot, jediná z lietadla KLM, ktorá prežila, hovorí:
– Boli sme na pravidelnom školení v Amsterdame. Ja som pôsobila na Tenerife a to, že som z lietadla jednoducho vystúpila a na ostrove zostala, mi zachránilo život.

Postupne lietadlá pristávali na malom letisku a tisli sa v rade na úzkej parkovacej dráhe. Los Rodeos ešte nikdy nevidelo toľko veľkých lietadiel. Na koniec radu sa zaradili i dva obrovské boeingy. Posádky i cestujúci oboch lietadiel boli nervózni. Najviac však asi kapitán holandského lietadla. Obmedzenia v krajine tulipánov totiž pilotom dovoľujú odlietať iba limitovaný počet hodín. Jeho prekročenie je trestané nesmierne prísne – znamená okamžitú stratu licencie. Van Zanten ešte v ten večer chcel byť naspäť v Amsterdame.

Odrazu prišla z Las Palmas dobrá správa. Dispečing z hlavného mesta oznámil povolenie na pristátie. V Los Rodeos všetci ožili. Postupne jednotlivé lietadlá začali štartovať a odlietať. Vtedy si holandský kapitán boeingu uvedomil, že by mal natankovať, aby nemusel v Las Palmas. Vyžadovalo si to, samozrejme, svoj čas, a preto sa kapitán amerického lietadla rozhodol tankujúci holandský boeing obísť a predísť po parkovacej dráhe. Nepodarilo sa, chýbali asi štyri metre, aby sa dokázal lietadlu KLM vyhnúť. Nebyť týchto pár metrov, nemuselo dôjsť ku katastrofe.

Strašná zrážka
Počasie sa zhoršovalo. Na ostrov padala typická hustá hmla. KLM dotankoval a začal po celej dĺžke štartovacej dráhy rolovať so zámerom otočiť sa na jej konci o 180 ˚C a odštartovať. Za ním sa s povolením riadiacej veže posúval aj americký Pan Am. Hmla hustla a už nebolo vidieť takmer ani na krok. KLM doroloval na koniec dráhy a otočil sa. Americký boeing sa ešte stále posúval po dráhe.
– Príkaz z riadiacej veže znel opustiť dráhu tretím výstupom, – spomína Bragg.

Viditeľnosť bola minimálna, holandský kapitán nervózny. Bez odobrenia riadiacej veže letiska sa odrazu rozhodol odštartovať. A to bolo osudné. Zrážka bola katastrofálna a následky hrôzostrašné. Pri najväčšom nešťastí v histórii leteckej dopravy zahynulo 583 ľudí.