Rakytník rešetliakovitý patrí medzi rastliny s najväčšou výživovou hodnotou na svete. Keď sledujeme zoznam látok, ktoré sa nachádzajú v jeho plodoch a listoch, ako by sme čítali etiketu nejakej super potraviny. Ide o jedinečné doteraz známe prirodzene sa vyskytujúce bohaté zoskupenie karotenoidov, tokoferolov, vitamínov B, sterolov, flavonoidov, organických kyselín, fytoncídov, trieslovín a predovšetkým nenasýtených mastných kyselín.
Rakytník rešetliakovitý obsahuje veľmi zriedkavo sa v prírode vyskytujúcu omega-7 mastnú kyselinu s vysokou antioxidačnou účinnosťou, kyselinu palmitolejovú, ktorá v rakytníkovom oleji tvorí viac ako jednu tretinu. Rakytník poskytuje živiny, ktoré podporujú cirkulačný systém. Pomáha pri liečbe ochorení srdca, žalúdka, čriev, prechladnutí a vyčerpanosti. Podporuje hojenie rán, popálenín, ekzémov a radiačných poranení. Napriek tomu, že v mnohých krajinách Európy a Ázie už po stáročia poznajú a využívajú jeho veľkú liečebnú a výživovú hodnotu, u nás sa mu ešte stále nevenuje dostatočná pozornosť.
K čomu sa používal v minulosti
Rakytník rešetliakovitý už dávno patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. Hlavným predmetom zberu tradične sú plody. Liečivé účinky však majú aj konáre a listy. V Indii sa džem z plodov rakytníka považoval ako prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. V indickej a tibetskej medicíne sa plody, kôra a listy rakytníka používali na prípravu 10 zložitých liečivých zmesí, ktoré sa odporúčali na liečenie chorôb tráviaceho traktu, zápalových a hnisavých pľúcnych chorôb a proti krvácaniu.
Vo východnom ľudovom liečiteľstve sa už celé storočia užívali zrelé plody tejto rastliny. Z nich vytlačená šťava liečila nechutenstvo, zvonka sa potierali rany a boľavé popáleniny od slnka. Už niekoľko storočí existuje stará tradícia v čínskej medicíne na využívanie rakytník a rovnako užitočné účinky jeho olejov sa osvedčili pri liečbe kardiovaskulárnych chorôb. Užitočnosť rakytníka bola známa aj v starovekej Európe. V antickom Grécku i v Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj užívali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník oceňovali aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Hippophae pochádza zo starej gréčtiny a v preklade znamená trblietajúci sa kôň, hippos = kôň a phaes = lesk. Starí Gréci totiž vedeli, že ak sa zvieratá pásli v oblastiach, kde rástla táto drevina, tlstli a ich srsť dostávala lesklý nádych.
Rakytník rešetliakovitý – citrónovník severu
Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides) je liečivá rastlina, ktorú nazývajú aj citrónovník severu, a toto svoje pomenovanie si skutočne zaslúži. Okrem mnohých ďalších bioaktívnych látok obsahuje vysoký podiel vitamínu C, ktorý značne kolíše. Závisí na odrode a prírodných podmienkach. Je to neuveriteľné, ale odporúčanú dennú dávku vitamínu C pokryje iba jeden jediný plod rakytníka! Koncentrácia vitamínu C sa v dužine pohybuje od 100 mg/100 g plodu do 2 500 mg/100 g plodu v čínskej subspecii sinensis. V porovnaní s tým pomarančová šťava obsahuje okolo 35 až 40 mg/100 g plodu.
V 40. rokoch minulého storočia ruskí vedci začali prví skúmať aktívne zložky v listoch a plodoch rakytníka. V mnohých ďalších štúdiách potvrdili nielen všetky jeho dávno známe liečebné vlastnosti, ale zistili tiež, že rakytník rešetliakovitý patrí medzi rastliny s najväčšou výživovou hodnotou na svete. Obsahuje okrem vitamínu C nevídané množstvo vitamínu E, K, provitamín D, 40 karotenoidov vrátane beta-karoténu, 18 aminokyselín, 24 minerálnych solí, jedinečnú kombináciu polynenasýtených a mononenasýtených mastných kyselín (omega-3, -6, -7 a -9), organické kyseliny, flavonoidy, fytoncídy, steroly, triesloviny.
Jedna nemecká vedecká štúdia sa sústredila na výskum prítomnosti B vitamínov, a potvrdila, že rakytník rešetliakovitý obsahuje nielen všetky vitamíny B, ale obsah vitamínu B12 sa vyrovná množstvu, aké sa nachádza v pečeni. Výskumná skupina Dr. Pandalisa (EU Patent: No. 0799237) bola prvá, ktorá objavila, že šupa semien rakytníka rešetliakovitého, ktorý rastie na niektorých biotopoch, obsahuje veľké množstvo vitamínu B12, a to prostredníctvom činnosti špeciálnych symbiotických baktérií. Nedávno uskutočnené analýzy čerstvých plodov opäť potvrdili jeho vysoký obsah – 60 µg vitamínu B12 na 100 g vzorky. Pritom sa na detekciu vitamínu B12 použil špecifický ELISA test, ktorý zaručuje, že sa zaznamenal iba „pravý“ vitamín B12 a nie látky analogické vitamínu B12. Na tomto mieste treba však ešte zdôrazniť, že nie každý rešetliakovitý ker je zásobárňou vitamínu B12!
Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo zmrznuté. Spracovávajú sa na džúsy, džemy a pod. V týchto produktoch sa zachová vysoký obsah vitamínu C. Šťava z dužiny má baktericídne účinky. Stimuluje trávenie, pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám. Plody sa užívajú pri celkovom oslabení organizmu a pri rekonvalescencii. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách. Odvar zo semien zasa ako preháňadlo. V lekárskej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej, ktorý sa získava zo semien alebo z celých plodov.
Kým sa u nás liečivé účinky tejto rastliny ešte stále prehliadajú, v Rusku a v Číne úspešne používajú rakytníkový olej priamo v nemocniciach na zotavenie poranenej kože, na liečbu preležanín, popálenín, ekzémov a poškodení po radiačnom žiarení. Blahodárne účinky rakytníka sa využívajú aj v ruskej kozmonautike. Jeho plody sú súčasťou diéty kozmonautov a olej zapracovaný do krému ich chráni pred solárnym žiarením. Rakytník veľmi pomohol i obyvateľom Černobyľu po havárii atómového reaktora v roku 1986. Vo Fínsku ho vysoko oceňujú, bol tu vyhlásený za „Rastlinu roka 2005“. Veľký boom v súčasnosti zažíva aj v USA – kde sú známe prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny maternicového krčku.
Botanické údaje – Je jedným z troch druhov rakytníkov rozšírených v Európe a Ázii. Spolu s hlohom (Eleagnus L.) a šeferdiou (Shepherdia Nutt.) patria do čeľade hlohovitých (Elaeagnaceae). Rakytník rešetliakovitý je tŕnistý ker alebo strom, a dorastá do maximálnej výšky 10 metrov. Je to veľmi elegantný ker, s úzkymi listami a striebristo šedými, drobnými kvetmi. Tieto sa na jeseň zmenia do ozdobných, väčšinou oranžových plodov rastúcich v bohatých trsoch.
Z botanického hľadiska patrí medzi kôstkovice a nie, ako sa často nesprávne označuje ako bobuľovina. Farebnosť plodov sa môže pohybovať aj v širšej škále, od žltej až po červenú. Kôstkovice vo veľkosti od 0,5 – 1,5 cm sú šťavnaté, kyslej chuti a príjemnej vône. Vyskytuje sa hlavne v Číne, Mongolsku, Nepáli, Indii a na Sibíri. Teraz je už rozšírený aj po celej Európe. Žijú v symbióze s baktériami, ktoré pútajú dusík a tým obohacujú pôdu dusíkom. Má široko rozvetvený a hlboký koreňový systém. Preto je ideálnou pionierskou drevinou na spevňovanie piesčitých dún, sutí, na vytváranie prírodných porastov v piesčitých priepustných pôdach. Na našom území rastie iba druhotne. Je to svetlomilná dvojdomá drevina odolná voči mrazu, suchu i znečisteniu ovzdušia. U nás sa používa predovšetkým ako okrasný, spevňujúci ker na násypoch pozdĺž diaľnic.
Plody rakytníka – zdroj oleja výnimočného zloženia.
Svetlo oranžovým guľatým plodom sa tiež hovorí „sibírsky ananás“, a to nielen pre chuť podobnú tomuto exotickému ovociu, ale taktiež pre jeho podobné liečivé vlastnosti. Tieto neveľké guľôčky sú zdrojom nevídaného množstva biologicky aktívnych zložiek, preto ich tiež naši predkovia radi pojedali a vypracovali aj metódu získavania rakytníkového oleja. Získavali ňou čistý olej (98 %) jasno oranžovej farby, charakteristickej chuti a vône, pričom sa zachovali všetky jeho blahodárne pôsobiace zložky.
Rakytníkový olej pred dávnymi rokmi…
Použitie rakytníkového oleja na liečebné účely má veľmi dlhú históriu. Používal sa všeobecne už v starovekej medicíne pri liečení chronických chorôb žalúdka, pečene, dýchacích ciest, reumatizmu a proti hnisavým ranám na koži. Antickí Gréci ho užívali ako regeneračný prostriedok na vlasy, ktorý im dodával lesk a zdravý vzhľad. Je známe, že ľudoví liečitelia odporúčajú používať rakytník vnútorne i zvonka jednak proti vypadávaniu vlasov, ale aj pri avitaminóze a anémii.
Lipofilné zložky rakytníkových plodov
Obsah oleja – Okrem jeho prítomnosti v semenách, je jedným zo špeciálnych vlastností vysoký obsah oleja v dužinatých častiach rakytníkových plodov. Obsah oleja v semenách je všeobecne okolo 10%, avšak vyššie hodnoty sa našli v niektorých kultivaroch a v divoko rastúcich rastlinách v Altaji v Českej republike a Tadžikistane. V čerstvých plodoch sa obsah oleja pohybuje od 1,4 až 13,7 %. Obsah oleja v rámci jednej populácie koreluje s morfologickými charakteristikami ako je veľkosť a farba plodov, ktorá môže viesť až k dvojnásobnému rozdielu.
Mastné kyseliny – Olej zo semien rakytníka je bohatý na dve esenciálne mastné kyseliny, a to na linolovú (18:2 n-6) a alfa-linolénovú kyselinu (18:3 n-3). Proporcie oboch týchto mastných kyselín v oleji semien sú všeobecne 30 až 40% ( omega–6) a 20 až 35% (omega–3). Ostatné hlavné mastné kyseliny v semenách sú kyselina olejová (18:1 n-9, 13 až 30%), palmitolejová (16:0, 15 až 20%), stearová (18:0, 2 až 5%) a vakcínová (18:1 n-7, 2 až 4%).
Autorkou tohto článku je profesorka Katarína Horáková. Viac sa o nej dočítate TU.
Prečítajte si aj:
Rakytníkový olej – reštaurátor zdravia
Rakytník rešetliakovitý – príklady použitia
Rakytníkový olej – jedinečná zmes antioxidačných látok
Rakytníkový olej – fyziologické účinky
Rakytníkový olej – produkcia a využitie
Plody a semená rakytníka – zdroj oleja výnimočného zloženia
Najnovšie komentáre