Skúsenosti s oddelenou stravou zaujímajú mnohé naše čitateľky. Vybrali sme preto tento príbeh Jany zo Senohradu, aby sme priblížili jej pocity súvisiace s dodržiavaním zásad oddelenej stravy.

JANA zo Senohradu, 29 rokov
„Dnes je to už minulosť, hoci ani nie až taká dávna, ale rada na ňu zabudnem. Ako každá mladá dievčina i ja som rada chodila na tancovačky. Vykrúcala som sa tak ako iné, lenže neraz ma zamrzelo, že žiaden chlapec nemal o mňa hlbší záujem. Závidela som kamarátkam, keď ich chlapci odprevádzali po zábave domov. Mne sa to prihodilo kde-tu, ale bola to iba chlapcova pozornosť, nikdy som nezažila to, o čom mi priateľky hovorievali. Ostávala som smutná, najmä vtedy, keď sa mi mládenec naozaj páčil, hoci som mu to i naznačila – a nič, žiadna odozva. Nechcem pritom spomínať prípady, keď sa niektorý dobiedzavo dobíjal, ja som však rýchlo vycítila, o čo takému išlo.

Musíš so sebou niečo robiť!
Mám veľmi dobrú kamarátku, kolegyňu z roboty, a tá mi raz otvorene povedala, keď som sa jej v istej rozcítenej nálade ponosovala, čo ma trápi.
„Jana, musíš so sebou niečo robiť. Máš predsa veľmi peknú tváričku a si pekné dievča, ale si príliš tučná, nadmerne sa potíš,“ a navyše dodala „musíš začať s nejakou diétou“.

Skúšala som všeličo, aj sa mi podarilo nejaké kilá zhodiť, ale po krátkom čase sa mi nadmerná váha vrátila. Dokonca som musela vypúšťať sukne v páse, aby som si ich mohla obliecť. Hladovala som, zamdlievala takmer od slabosti, nič to však nepomohlo.

 Téma: ODDELENÁ STRAVA
ODDELENÁ STRAVA: Skúsenosti čitateliek
ODDELENÁ STRAVA: MOja spolužiačka bolo krásne štíhla
Recepty z Plat4M Books: Lahodná cukina
 … a ďalšie články na túto tému

Raz, keď som bola v našom okresnom meste, stretla som sa s bývalou spolužiačkou. Pozvala ma k sebe, navštívila som ju a popri spomienkach a rozhovore, čo ktorá z nás robí, som jej polichotila, ako dobre vyzerá. Priznala mi, že sa stravuje podľa istých zásad. Ukázala mi knihu, už sa nepamätám, kto bol autorom, o spôsobe chudnutia pomocou oddelenej stravy. Ona s tým začala a skutočne sa jej podarilo už za dva týždne schudnúť o dve kilá. Opísala som si základné zásady, ako mám jednotlivé potraviny deliť. Začala som si variť podľa týchto zásad a veľmi ma potešilo, keď sa mi naozaj podarilo po niekoľkých týždňoch znížiť svoju váhu o celé tri kilogramy.

Aj hmotnosť sa mi znížila
Lenže bolo to pre mňa dosť náročné. Do roboty som si stravu nosiť nechcela a v našej podnikovej jedálni alebo v bufete neboli práve najlepšie podmienky, aby som mohla zásady dodržiavať. Hoci som bola presvedčená, že mi to pomáha, nedokázala som to dodržiavať viac ako dva mesiace. Prestala som s tým, hoci som zistila, že sa oveľa lepšie cítim, aj hmotnosť sa mi znížila. Žiada si to však disciplínu a trpezlivosť, a tá mi, bohužiaľ, prekypela. Po krátkom čase sa opäť vracala častejšie únava a nevoľnosť a na váhu som sa už aj bála postaviť.

Zašla som po dlhšom čase zase za mojou spolužiačkou. Keď sa mi po zazvonení objavila vo dverách bytu, ostala som stáť s otvorenými ústami. Moja spolužiačka bola krásne štíhla, usmiata, skoro som ju nepoznala. Keď som konečne nalapala dych, musela som spustiť otvorene svoj obdiv.
„Je to jednoduché! Žijem novým životným štýlom a toto je výsledok po trištvrte roku,“ odpovedala jednoducho a dodala: „Toľko sme sa asi nevideli, však?“
„Posadila ma v obývačke, doniesla malý časopis a podávala mi ho.“
„Pozri sa,“ pokračovala hneď „tu som sa v jednom seriáli na pokračovanie dočítala, ako mám presne oddelenú stravu dodržiavať. Požičiam ti tých niekoľko čísel, mám ich všetky spolu odložené.“

Život podľa zásad oddelenej stravy
Prezerala som si časopis, ktorý niesol názov Ženský magazín, kým spolužiačka išla pripraviť kávu. Veľmi ma zaujal, požičala som si celý seriál a začala som si časopis pravidelne kupovať. Dnes som už jeho predplatiteľkou.
Od toho času som sa pevne rozhodla a začala som žiť podľa zásad oddelenej stravy, o ktorej autorka v seriáli časopisu písala. Varila som si stravu a nosila som si obedy do roboty.

Samozrejme, bola som trochu aj na smiech mojim spolupracovníkom. Žartovali, robili si poznámky, ako to vraj delím? Či vari polievku v kuchyni a halušky v izbe? A podobne ma naťahovali, ale netrvalo to dlho.

Zhodila som 18 kilogramov
Veľmi pozorne som sa vážila. Mala som vtedy nalačno čistú váhu 75 kg. Pri mojej výške to bola nadmerná hmotnosť. Nedbala som na poznámky kolegov, zasmiala som sa s nimi a vždy som myslela na to, ako im raz zamrzne úsmev na tvári. Moje heslo bolo – vydržať, nepovoliť za žiadnu cenu. Podarilo sa – o šesť mesiacov som zhodila plných 18 kilogramov. Moja hmotnosť bola 57 kilogramov a to si vyžadovalo upravovať si aj garderóbu. Upravila sa mi nielen hmotnosť. Viac rokov som trpela na zahlienenie nosných dutín a nádchy som sa takmer nemohla zbaviť. Teraz tieto problémy úplne vymizli.

Už nie sú žiadne poznámky zo strany spolupracovníkov, ba školím aj niekoľko kolegýň, dokonca s dobrým výsledkom. Všetky sme si kúpili knižku Oddelená strava a správame sa presne podľa pokynov autorky knižky. Keď som čítala o tejto akcii – s oddelenou stravou na Jadrane – prihlásili sme sa aj s priateľkou. Nesmierne ma potešilo, že som mohla osobne stretnúť autorku knižky Oddelená strava, pani profesorku Katarínu Horákovú. Rada chodím na ranné cvičenie pod jej vedením a neraz sa okrem prednášok započúvame do jej rozprávania o novom životnom štýle, keď spolu s ňou sedíme na pláži a môžeme sa pýtať na mnohé podrobnosti. Je veľmi milá a ochotná odpovedať na všetky otázky. Rada prídem, ak bude takáto akcia i na budúci rok.

„A čo problém, s ktorým ste svoj príbeh začali, sú k vám muži stále nevšímaví?“ – dovolil som si ešte poslednú otázku v našom rozhovore.
„To už je dávno preč,“ oznamovala so smiechom „som zasnúbená a šťastná, že sa máme radi.“

_____________________________________
Príbeh sme vybrali z publikácie ODDELENÁ STRAVA: Na Jadrane, Semic Media, 2002. Autorom tejto knihy je Miroslav Horák. Kniha obsahuje príbehy žien, ktoré si vyskúšali oddelenú stravu na vlastnej koži a zúčastnili sa zájazdov v chorvátskom letovisku s autorkou kníh o oddelenej strave.