Náš život ovláda predovšetkým psychika a výživa. Tento názor zastáva prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc. Mnoho rokov pôsobila na Fakulte chemickej a potra­vinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, dodnes prednáša na Univerzite tretieho veku. Je neúnavnou popularizátorkou zdravej výživy. Jej doménou v posledných rokoch sa stala vedecky podložená kombinovaná strava – u nás známa ako oddelená strava, očista organizmu, o ktorých píše aj vo svojich knihách. S hostkou Slova profesorkou Katarínou Horákovou sa zhovárala Ružena Wagnerová.

Katarína Horáková viedla slovenský výskumný tím v rámci spolupráce na medzinárodných projektoch Európskej únie v oblasti vývoja imunotestov, ktorými sa zisťuje neškodnosť potravín. Aj tieto poznatky boli pre ňu motiváciou pre hlbšie štúdium správnej výživy, zdravého spôsobu života a následkov nesprávnej životosprávy, ktorá na Slovensku dominuje.

Ako žijeme my, Slováci, pokiaľ ide o zdravý životný štýl a zdravý spôsob stravovania?
Katarína Horáková: Nežijeme zdravým životným štýlom. Jeme nezdravú stravu s nesprávnou skladbou. Je priveľmi mastná, konzumujeme priveľa sladkostí, priveľa solíme a jeme nedostatok vláknin. Uprednostňujeme výrobky z bielej múky, čím sa ochudobňujeme nielen o vitamíny a minerály, ale aj o vlákniny. V našom jedálnom lístku je málo surovej zeleniny a ovocia, nedodržiavame pitný režim. A keď aj pijeme, dávame prednosť sladkým, ochuteným nápojom, nehovoriac o množstve alkoholu, ktorý skonzumujeme. Mnohí ľudia vôbec nejedia mliečne produkty. A to nemám na mysli iba mlieko, ale predovšetkým kyslomliečne výrobky, ako je kefír, acidofilné mlieko, biely, či prírodný jogurt. Pritom sú bohaté probiotické, pre človeka veľmi užitočné baktérie. Málo sa pohybujeme. Vymenované negatíva sa potom odrážajú na vysokom výskyte srdcovo-cievnych a nádorových ochorení, na diabetes, na problémoch s trávením a podobne. Pri takomto režime nám neustále stúpa aj obezita.

Ale čo ak niekto nemôže, alebo nemá rád mliečne produkty?
Katarína Horáková: Vtedy treba dopĺňať zdroj vápnika a probiotík výživovými doplnkami. Neznášanlivosť mlieka sa môže prejaviť alergickou reakciou na laktózu alebo mliečnu bielkovinu – betalaktoglobulín. Kyslomliečne výrobky však už nie sú alergizujúce, majú iné zloženie – baktérie totiž rozložia laktózu aj betalaktoglobulín. Je veľkou chybou, ak sa na našom stole neobjavuje biely jogurt, cottage syr, či májová bryndza.

Sme oveľa horšie na tom v zdravom stravovaní ako naši susedia za hranicami?
Katarína Horáková: Oveľa zdravšie žijú Rakúšania, kde sa už dávnejšie rozbehla osveta a propagácia zdravej stravy. V reštauráciách tam vidno pri obede veľkú misu šalátu. Táto možnosť je už aj v reštaurá­ciách na Slovensku a závisí len od nás, aké jed­lo si vyberieme. V Česku tiež vládne značná obezita a stravovanie je príbuzné nášmu. Najtučnejšie sa však stravujú Maďari.

Prednášate a šírite osvetu rozumnej oddelenej výživy po celom Slovensku. Existujú však aj odlišné pohľady na tento spôsob stravovania v porovnaní s vašimi názormi.
Katarína Horáková: Rada by som upozornila, že sa od oddelenej stravy, propagovanej niektorými autormi u nás, dištancujem. Sú to ľudia menej znalí fyziológie trávenia. Napríklad tvrdia, že v deň, keď zjem mäso, si už nemôžem dopriať rožok. Teda, že jeden deň možno jesť iba mäso a zeleninu a na ďalší zasa len sacharidy, zemiaky a ovocie. To nie je opodstatnené. Dokonca je to nezdravé. Takéto stravovanie možno vydržať týždeň, ale aplikovať ho ako životný štýl, určite nie. Podľa mňa možno jesť v jeden deň zeleninu aj ovocie. Ak mám chuť na jablko, dám si ho, ale po ňom nebudem jesť mrkvu. Hoci niektoré druhy zeleniny a ovocia sú kombinovateľné. Najvhodnejšie je doobeda ovocie, na obed zeleninu, večer zeleninu. Na obed si dám kuracie mäso so šalátom a na večeru rožok so sójovou alebo avokádovou nátierkou. Opäť so surovou zeleninou.

Vedci zvyknú niekedy svoje tvrdenia podopierať výrokmi historicky významných osobností. Učenec Avicena už v 11. storočí upozorňoval, že ak budeme zložky potravy nesprávne kombinovať, stanú sa zdrojom väčšiny chorôb a vytvoríme si podmienky pre pomalú samovraždu. Nuž, nič príjemné. V čom teda veda a výskum pokročili v tejto oblasti od čias Avicenu?
Katarína Horáková: Naši predkovia boli veľmi múdri. Z prameňov starej literatúry som sa dozvedela, čo všetko vedeli o stravovaní, hoci to nemali vedecky podložené. Určite študovali ájurvédu, kde to bolo veľmi prepracované. Napokon oddelená strava nie je novinkou. Ľudstvo ju pozná už šesťtisíc rokov. V súčasnosti je správne, že mnohým návodom neveríme, až kým nie sú vedecky potvrdené. Publikovali sa mnohé epidemiologické štúdie, v ktorých sa ukázalo, ako vplýva zloženie stravy na zdravie. Zistilo sa, že každý by mal zjesť denne 400 až 600 gramov surovej zeleniny a ovocia, ktoré treba rozdeliť do 5 až 6 porcií. Sú v nich, okrem vitamínov, minerálov, fytochemikálií aj vzácne fytoenzýmy, ktoré odbremeňujú výrobu našich vlastných enzýmov, keďže tá je veľmi náročná a limitovaná. Čím sme starší, tým sa produkcia vlastných enzýmov znižuje a ich nedostatok tiež ohrozuje naše zdravie.

Akými príznakmi sa prejavuje nedostatok enzýmov?
Katarína Horáková: Vysvetlím na príklade. Proteázy patria do skupiny enzýmov, ktoré rozkladajú proteíny na ich základné stavebné jednotky – aminokyseliny. Okrem rozloženia proteínov, ktoré sme prijali v strave, majú aj iné dôležité úlohy. Niektoré proteázy sú schopné rozložiť takmer všetky proteíny, ktoré nie sú zložkami živých buniek. Totiž zdravé živé bunky sú odolné voči účinkom proteáz. Pred rozkladom ich chránia príslušné enzýmové inhibítory. Parazity, rôzne formy húb a baktérie sú vlastne proteíny. Vírusy – bunkové parazity pozostávajú z nukleových kyselín, pokrytých tenkým proteínovovým obalom. Tieto bielkoviny sú telu cudzorodé. Preto ich naše enzýmy rozkladajú rovnako ako bunkové úlomky a toxíny v krvi. Tým ušetria imunitný systém a umožnia mu, aby úplne sústredil svoju aktivitu proti bakteriálnej a parazitárnej invázii organizmu. Je známe, že pri chemoterapii sa ničia rakovinotvorné bunky, ale zároveň sa oslabuje imunita. Pacienti na základe najnovších poznatkov popri chirurgickom zákroku, chemoterapii či radioterapii paralelne absolvujú i enzýmoterapiu prostredníctvom výživových doplnkov (napr. wobenzým). Túto terapiu už začali rešpektovať aj niektorí naši lekári.

O svojej špecialite – oddelenej strave ste príťažlivo hovorili nedávno na stretnutí Alumni klubu STU (klub absolventov). Uviedli ste, že ju nielen propagujete, ale aj sama sa podľa jej princípov už veľa rokov stravujete. Takže ste tým najlepším príkladom. V čom vidíte jej najvýznamnejší prínos pre zdravie?
Katarína Horáková: Pred rokmi som pribrala a nevedela som sa zbaviť prebytočných kíl. V tom čase som sa dostala do kontaktu s informáciami o oddelenom stravovaní. Tak som to vyskúšala a úspech sa dostavil. Tento režim som prísne dodržiavala a mesiac po mesiaci, bez hladovania, sa kilá strácali. Úplne som zmenila životosprávu. Na raňajky som začala jesť ovocie, pila som citrón s vodou, pomocou ktorého sa vytvára zásadotvorné prostredie. Väčšina ľudí u nás je totiž prekyselená, pričom väčšina metabolických procesov vyžaduje a optimálne prebieha v zásaditom prostredí. Zaradením čerstvej zeleniny a ovocia som odrazu nadobudla množstvo energie. Takže ich vrelo odporúčam každému. Postupne som si odvykla mať na tanieri akékoľvek mäso so zemiakmi, či ryžou. Uprednostním misku šalátu a potom ani rezeň nie je problémom. Navyše, ak ho po vypražení ihneď zo dva-tri razy ponorím do vriacej vody, zbavím sa i prebytočného tuku. Je to najdôkladnejšie odstránenie tuku a rezeň ostane chrumkavý. Nevyhýbam sa ani na Slovensku obľúbenej klobáske, či slanine a občas si ich zaradím do jedálneho lístka. Nejem ju však s chlebom, ale s horčicou, cibuľkou, cesnakom, rajčinou, šalátom, či inou zeleninou.

Možno aplikovať oddelenú stravu aj u detí?
Katarína Horáková: Moja odpoveď je jednoznačná: začnime ihneď, nie je na čo čakať. Mnohé naše deti trpia rôznymi chorobami, ktoré boli kedysi doménou dospelých – srdcovo-cievne, obezita, cukrovka, zažívacie ťažkosti, slabý zrak, zlé zuby, znížená imunita, letargia atď. Vrcholom všetkého je ak, žiaľ, dieťa neobíde ani rakovina. Deti sa vyvíjajú a aj zloženie stravy to musí rešpektovať. Porovnajte odporúčaný denný stravovací program, zabezpečujúci psychické a fyzické zdravie s tým, čo im väčšinou ponúkame my, dospelí – bezvlákninovú, tučnú, veľakrát konzervovanú, presolenú, či presladenú stravu. Program poskytuje návod ako zaradiť do stravy viac čerstvého ovocia a zeleniny, celozrnných obilnín a ako podstatne znížiť obsah živočíšnych tukov. Navyše chápe organizmus ako fyziologický celok, takže bolesti žalúdka, zápcha, hnačka, či iné tráviace ťažkosti spôsobené nevhodnou kombináciou potravín sa u našich detí už nebudú objavovať. Rodič čoskoro zistí, že to jeho dieťaťu myslí bystrejšie a v škole sa mu darí lepšie. Vyskúšajme ho však najprv sami na sebe. Zmeny v stravovaní robme postupne a bez donútenia. Deti sú rady, keď sa môžu zúčastniť na rozhodovaní o svojom živote. Zistíme, že majú viac zdravého rozumu, ako sme predpokladali. Najdôležitejšou zásadou pri vytváraní zdravého programu stravovania detí je trpezlivosť.

Na prvý pohľad, a odznieva to pravidelne na vašich stretnutiach so záujemcami o tento spôsob stravovania, je kombinované stravovanie ekonomicky náročné. Je to naozaj tak?
Katarína Horáková: Vôbec nie. Potvrdzujem to i v mojej knihe Umenie zdravo žiť. Uvádzam v nej vlastné osvedčené recepty, ktoré vôbec nie sú drahé a môže si ich dovoliť aj dôchodca.

Sú vaše recepty niečím výnimočné?
Katarína Horáková: Nie. Vychádzala som v nich zo slovenskej kuchyne, z vlastnej domácnosti i z okolia. Upravila som recepty tak, aby zodpovedali kombinovanej strave. Masť som nahradila repkovým a olivovým olejom lisovaným za studena, zaradila som u nás prakticky nepoužívané koreniny – kurkumu, bazalku či medovku. Na zahusťovanie som namiesto múky zaradila pšeničné klíčky, ovsené a pohankové vločky, či zeleninovú vlákninu. K mäsu som ako prílohu zaradila dusenú brokolicu, hrášok, kukuricu, kel, kapustu, kar­fiol a veľa šalátu. Uvádzam i osvedčené recepty na povzbudenie pomalého metabolizmu. V súčasnosti pripravujem knihu receptov, ktoré vychádzajú z ročného obdobia.

Slováci sú na treťom mieste v Európe – po Maďaroch a Čechoch – v ochorení hrubého čreva. Tkvie príčina iba v samotnom spôsobe stravovania?
Katarína Horáková: Nepochybne genetika zohráva určitú úlohu, ale ochorenie nemusí prepuknúť, ak sa zdravo stravujeme. Hrubé črevo je obrazom kuchyne. Tak isto ako obezita. Je to tiež dôsledok nepravidelného vyprázdňovania. Tak ako každý deň prijímame potravu, tak sa musíme aj každý deň vyprázdniť. Inak zvyšky potravy v hrubom čreve hnijú, čo je nebezpečné a navyše sa tým ochudobňujeme o živiny. Predstavme si vodovodné potrubie zanesené vodným kameňom, ktorého priemer sa nánosom zmenšuje. To isté platí aj o črevách, pričom navyše stena čriev nie je hladká. Je pokrytá klkmi, v ktorých sa zvyšky tráveniny usadzujú, vytvoria kal a ten nedovoľuje živinám dostať sa do tela. Do krvného riečišťa sa potom, najmä po štyridsiatke, dostávajú toxíny. Človeka s týmito ťažkosťami postihujú aj psychické problémy. Toxíny sa krvou dostávajú do celého tela a teda aj do mozgu. Najskôr vznikajú polypy. Ak sa neodstránia z povrchu hrubého čreva, môžu sa zvrhnúť na karcinóm. Je preto dôležité absolvovať okultný test na zistenie prítomnosti krvi v stolici. Nezanedbajme však ani ďalšie vyšetrenia. Najmä po päťdesiatke.

Možno teda povedať, že v hrubom čreve je zárodok, či pôvod väčšiny chorôb, kde sa nachádza 70 percent nášho imunitného systému?
Katarína Horáková: Hovorí sa, že sa smrť začína v hrubom čreve. Je nesmierne dôležité udržiavať ho, aby bolo v poriadku. Konzumujme veľa vlákniny – sušené slivky, pomleté ľanové semeno, celozrnné cereálie, strukoviny. Najviac vlákniny z potravín obsahujú otruby. Samozrejme, dodržiavajme aj pitný režim.

Aj vy vrelo odporúčate vo svojej knihe Detoxikácia organizmu absolvovať takúto očistu. Ako ju, v súčasnej hektike, keď na nič zvyčajne nemáme čas, možno absolvovať čo najprístupnejším a najjednoduchším spôsobom?
Katarína Horáková: Najlepšie je absolvovať detoxikačnú kúru cez víkend. Neznamená to však, že ju urobíme jeden deň a všetko máme vyriešené. Ale ani ten deň nie je zbytočný. Najvhodnejšie je uskutočniť jednu dlhodobú očistnú kúru a potom, povedzme, jeden deň v týždni ju pravidelne zopakovať. Ak sa pre vyčistenie tela rozhodneme, mali by sme prejsť na vegetariánsku stravu. Vynechať mäso a mäsové výrobky, v celkom obmedzenom množstve konzumovať ryby a hydinu. So zvýšeným príjmom vlákniny musíme paralelne zvýšiť aj príjem čistej, pramenistej vody na 2 až 3 litre denne. Veľmi dôležité pre črevá sú probiotické baktérie, ktoré sú v kyslomliečnych výrobkoch. Práve ony vytesnia škodlivé baktérie z hrubého čreva a pomôžu rozkladať karcinogenné látky. Najvhodnejšou na tento účel je prírodná zelená riasa – Chlorella pyrenoidosa, ktorá nielenže viaže toxíny, ale ničí škodlivé baktérie. Súčasne významne podporuje rast pro­biotických baktérií v čreve a hojí jej poškodenú sliznicu. Dokonca by som ju odporúčala užívať permanentne. Pre veľmi zaneprázdnených ľudí existujú špeciálne výživové doplnky zamerané na detoxikáciu. Ich prednosťou je, že sú na báze rastlín, ktoré zabíjajú parazity, huby a podobne. Obsahujú vlákniny, probiotiká, aj tráviace enzýmy. Napríklad colonix program, prístupný na internete.

Všetky zdravotné hrozby, ktoré sme naznačili, si zväčša uvedomujú až ľudia v zrelšom veku. Rovnako ako význam zdravého spôsobu života. Veď v mladosti telo všetok nápor znáša ľahšie. Napriek tomu existuje recept na upriamenie už mladej generácie, ktorá žije so stresom, väčšinu dňa strávi pri počítači, málo sa pohybuje, na zdravý spôsob stravovania?
Katarína Horáková: Rozhodne si treba všímať a reagovať na signály tela aj v mladšom období života. Teší ma však, že už aj mladí ľudia sa začínajú zaoberať správnou životosprávou. Napriek tomu fast foody sú pre nich stále lákadlom. Nie je to vhodný spôsob stravovania, hoci veľmi chutí. Raz za čas si však možno dopriať i takúto „pochúťku“. Novinkou je, že v Rumunsku sa začalo diskutovať o znížení dane na zdravé a zvýšení na nezdravé potraviny. Prikláňa sa k tomu i Európska únia. Uvidíme, ako sa to skončí, ale je to rozumný nápad.

Rovnako ako oddelené stravovanie. Nie je však priveľmi prísny tento stravovací režim a niekedy aj fyzicky nezvládnuteľný pre pracovne zaťaženého človeka?
Katarína Horáková: Ide o vec pozitívneho prístupu a pevnejšej disciplíny. Keď ale telo, nie myseľ, túži po niektorom jedle, znamená to, že mu čosi chýba. Ak mám chuť na čokoládu, doprajem si ju. Každý deň kocku. Mala by byť horká so 70-percentným obsahom kakaa. Rovnako je to s vínom. Červené víno je liečivé. Pre ženy jedno deci a pre mužov dve 4- až 5-krát do týždňa. Tieto dávky majú liečivý účinok aj na srdcovo-cievne ochorenia. Takže, doprajme si všetko, v rozumnej miere a podľa princípu kombinovanej stravy, ktorá prináša zdravie, šancu omladnúť, veľa energie a predlžuje život.

Článok sa objavil na stránke 16. júla 2010
Slovo – Posledné číslo v printovej verzii vyšlo v júli 2010.
V súčasnosti SLOVO vychádza ako internetový magazín.