Väčšina žien, od istého veku alebo stupňa zrelosti, spontánne túži po dieťatku. Žena – matka spolu s mužom, oddávna tvoria základ úplnej rodiny, do ktorej časom pribudne aj dieťa alebo viac detí. Sú však aj také ženy, ktoré po dieťati netúžia, dokonca ho úplne odmietajú. Ich vízia do budúcnosti sa s týmto medzníkom akosi nestretá. Oproti nim stoja ženy, ktoré síce po dieťatku túžia, no nie je im dopriate. 

Posadnutá kariérou
Marcela už od detstva patrila k cieľavedomým ľuďom. Vždy presne vedela, čo chce a ako to dosiahnuť. Nikdy jej nechýbalo nadšenie a množstvo energie, ktoré z nej už na pohľad robili sebavedomú ženu, akú by si každý dokázal predstaviť v popredných funkciách akejkoľvek firmy. Úspešne zvládla dve vysoké školy a po niekoľkých zamestnaniach zakotvila v známom farmaceutickom podniku, kde sa zakrátko vyšplhala na priečku vrcholového manažmentu. Úspechy v zamestnaní jej aj naďalej otvárajú dvere k profesionálnemu rastu. Je šťastná. Po takej rozprávkovej kariére vždy túžila.

V súkromnom živote však už toľko úspechov nezaznamenala. Po troch plytkých známostiach prišla jedna vážnejšia – Roman. Všetko klapalo až do chvíle, keď sa v Romanovi začalo prebúdzať otcovstvo a túžba po dieťati. Slová ako svadba, rodina a deti Marcela nerada skloňovala. Nevedela si predstaviť seba ako matku, tehotenstvo či mesiace alebo roky strávené doma, na materskej dovolenke. Nehodí predsa za hlavu všetko, čo za tie roky vybudovala! A navyše, dieťa by ju iba obmedzovalo, prekážalo v rozbehnutej kariére a okrádalo ju o všetok voľný čas, ktorého má i tak málo. Dieťa jej skutočne k šťastiu nechýba. A tak jej biologické hodiny ďalej ticho tikajú…

Príčin, prečo niektoré ženy nemajú záujem o dieťa, môže byť viacero:

• chcú sa zamerať výlučne na svoju prácu, úspechy v zamestnaní, kariéru či rôzne záľuby a dieťa by pociťovali ako prekážku, ktorá by ich značne obmedzovala;
• neplánujú zakladať rodinu, spútať sa v manželstve, pretože potrebujú slobodu, pocit voľnosti;
• majú obavy, či zvládnu starostlivosť o dieťa, môžu mať strach z tehotenstva, pôrodu, samotnej výchovy dieťaťa;
• trpké skúsenosti, zážitky z detstva, keď sa rodičia deťom nevenovali, prípadne im ubližovali;
• nepriaznivý zdravotný stav, vážna choroba, riziko dedičných ochorení;
• zlá finančná situácia, nepriaznivé životné podmienky, nevyriešená otázka bývania.

Nech už je dôvod akýkoľvek, pre väčšinu žien je nepochopiteľné, keď žena odmieta svoje vlastné dieťa. Spoločnosť sa na tento fakt pozerá ako na vzburu proti prírode, niečo, čo nie je celkom normálne. Výchova vo väčšine rodín už od malička napreduje k cieľu pripraviť dievčatá na materstvo. Hrou, napodobňovaním i samotným príkladom matky. Každé malé dievčatko má svoju obľúbenú bábiku alebo plyšovú hračku, o ktorú sa stará, kŕmi ju, prebaľuje, kúpe, tak ako to robí mama.

Prečo je to tak?
Za dverami nemocničnej izby čakala Zuzana príchod lekára, aby jej upresnil termín zákroku. V hlave jej vírilo množstvo myšlienok. Uplynulé udalosti ju príliš vyčerpali. Nebola presvedčená, že robí správne, je to však jediná možnosť. Hlavne, nech to už má za sebou.

Z večne usmiatej mladej ženy sa zrazu stala uslzená kôpka smoly. Za posledných pár týždňov zažila viac sklamaní, ako za celý svoj život. Priateľ, do ktorého bola beznádejne zaľúbená, sa vyfarbil ako zbabelý egoista. Opustil ju hneď ako mu oznámila, že je tehotná. Obaja práve doštudovali a o mesiac mali odcestovať do Londýna, aby sa zdokonalili v angličtine a zároveň zarobili niečo na spoločné bývanie. Vraj sa má zariadiť ako chce, on si takú príležitosť ujsť nenechá a na dieťa sa ešte necíti. S nepochopením sa Zuzana stretla aj vo vlastnej rodine. Domov, do dvojizbového bytu, kde žila s mamou a dvoma sestrami, dieťa priniesť nemohla. Ako by ho uživila? Potrat videla ako jediné reálne riešenie a v duchu sa ubezpečovala, že tak to bude najlepšie.

Gabika, s ktorou Zuzana spoločne obývala nemocničnú izbu, skrývala pod bielym županom päť – šesť mesačné bruško. Jej tehotenstvo očividne neprebiehalo bez komplikácií. Často plakala, hladiac svoje ešte nenarodené bábätko. Keď sa zoznámili, ukázalo sa, že Gabikino dieťatko má problémy. Predčasný odtok plodovej vody nasvedčoval tomu, že bábätko neprežije. Napokon sa tak aj stalo. Predošlé dve tehotenstvá sa tiež skončili neúspešne. Bolo jej ťažko. Veľmi túžila po dieťatku, no nemohla ho donosiť. Príroda vie byť krutá. Žena, ktorá môže mať dieťa, si ho dá vziať, aby jej neskomplikovalo život a žena, ktorá by sa o dieťatko s láskou starala, opakovane prežíva bolesť z nenaplnenej túžby.

Vo vedľajšej izbe spokojne spinkalo sotva mesačné bábätko. Občas ho prišla skontrolovať sestrička. Nakŕmila ho, prebalila, na chvíľku vzala do náručia. To drobné stvorenie ešte netuší, že miesto, kde sa ocitlo, je hniezdom záchrany pre nechcené deti. Prišlo na svet, no nemá mamu, ktorá by sa oň postarala…

Existuje mnoho žien a párov, ktoré deti mať nemôžu. Najmä ony vnímajú ako veľkú nespravodlivosť, keď sa márne snažia a dúfajú, že raz sa to určite podarí, no bábätko stále neprichádza a páry, ktoré môžu mať deti, nejavia o ne najmenší záujem. Niekedy však nie je rozhodnutie len na samotnej žene. Dôležité životné otázky, akou je i tá, či priviesť na svet dieťa, riešia obaja partneri. Ak je žena, ktorá nechce vychovávať deti, takto rozhodnutá už vopred, zároveň hľadá stáleho partnera, musí byť aj on stotožnený s týmto názorom. Niekedy sú to práve muži, ktorí odmietajú potomstvo alebo druhé dieťa, aj napriek ženinmu záujmu.

Rozhodnutie nemať deti nemusí byť trvalé. Ak pominie nepriaznivá situácia v rodine, rôzne obavy, choroby, ešte vždy sa dá rozhodnúť pre dieťatko. Je všeobecne známe, že názory ľudí sa časom menia. Často sa stáva, že i v žene, ktorá nechcela mať deti, sa prebudí materinský inštinkt, a zmení svoje rozhodnutie. Neraz aj zarytá karieristka prestane hľadať zmysel svojho života v práci, a začne premýšľať o rodine. Ak to stihne skôr ako jej príroda a biologické hodiny začnú klásť odpor, možno hovoriť o šťastí. Sme však rôzni, a tak aj naše predstavy o šťastí sú rozličné…