Časť rozsiahlych dokov v írskom Belfaste patrila lodiarskej spoločnosti Harland & Wolff , ktorá okrem iných veľkých plavidiel postavila i „nepotopiteľný“ Titanic. Jeho veľkosť udivovala vtedajší svet – dosahovala dĺžku takmer troch futbalových ihrísk. Píše Boris Horák vo svojej knihe Titanic: Pýcha a skaza, Plat4M Books, 2012.

Všetko sa to začalo v roku 1907. Vtedy sa stretli Joseph Bruce Ismay, generálny riaditeľ spoločnosti White Star Line, a Lord James Pirrie, väčšinový majiteľ stavebnej lodiarskej spoločnosti Harland & Wolff . Dohodli sa, že postavia tri najväčšie zaoceánske parníky vtedajšieho sveta. V pláne bolo i ich nadpriemerné vybavenie so zámerom ponúknuť náročným cestujúcim najlepšie možné pohodlie. Najprv chceli postaviť dve lode a z ich zisku po určitom čase tretiu.

Titanic bol druhou v poradí. Jeho staršia sestra, Olympic, sa plavila v službách White Star Line až do roku 1935, keď ju vyradili z prevádzky. Mladšiu sestru, Britannic, postihol rovnaký osud. Počas prvej svetovej vojny narazil 16. novembra 1916 na nemeckú mínu neďaleko gréckeho pobrežia a v priebehu hodiny sa potopil. O život prišlo 30 ľudí z 1 066 na palube. Pôvodne sa táto loď mala volať Gigantic, ale na základe nešťastia, ktoré postihlo Titanic, loď premenovali. Nechceli ľuďom pripomínať veľkú kampaň na „nepotopiteľnú, najúžasnejšiu loď všetkých čias“. Britannic nikdy nepoužili na prepravu cez Atlantik, teda za účelom, pre ktorý loď skonštruovali.

V rokoch 1908 a 1909 začali pracovať na Olympicu i Titanicu. Olympic dokončili 20. októbra 1910 a pod velením kapitána Edwarda J. Smitha, presne o jedenásť mesiacov neskôr 21. júna 1911, vyplával na svoju prvú plavbu z Liverpoolu do New Yorku. Pri kotviacom manévri vedenom newyorským lodivodom sa stala malá nehoda. Loď do prístavu vťahoval celý tucet vlečných člnov. Jeden sa dostal do prúdu za loďou z vrtule pohonu. Tlak ho pritiahol k parníku, zrazil sa s ním a ťahal ho pod zadnú časť Olympicu. Všetko sa nakoniec skončilo šťastne, posádka remorkéra sa dokázala vyslobodiť v poslednom momente zo smrteľného zovretia. Poškodený vlečný čln dotiahli ku brehu iné remorkéry.

O tri mesiace neskôr sa Olympic však dostal do vážnejšej kolízie. Tá sa skončila takmer katastrofou, keď sa loď zrazila s krížnikom britského kráľovského námorníctva H.M.S. Hawke. Olympic zo zrážky vyviazol veľmi vážne poškodený a musel sa vrátiť do svojich domovských dokov v Belfaste, kde ho niekoľko mesiacov opravovali. Porušené boli dve oddelenia lode a jedna z troch gigantických vrtúľ pohonu. Vyšetrovacia komisia britského námorníctva Royal Navy obvinila Olympic z toho, že jeho obrovská veľkosť spôsobila sací tlak, ktorý Hawke vtiahol do boku parníka. Na veliteľskom mostíku aj pri tomto manévri stál kapitán Edward Smith.

Titanic z týchto dôvodov dokončili oneskorene, až začiatkom januára 1912. Dalo by sa povedať, že ak by nedošlo k tejto nešťastnej kolízii, nestane sa ani kolízia s ľadovcom. Loď bola podľa vtedajších najprísnejších predpisov vystrojená 20 záchrannými člnmi, ako to určovali plavidlám s výtlakom 10 000 a viac ton. Titanic mal dokonca väčší počet člnov, lebo zákon predpisoval iba 16. Pôvodné návrhy plánov Olympicu i Titanicu zahŕňali dokonca až 48 záchranných člnov.

To však radikálne odmietla prepravná spoločnosť White Star Line, aby sa nenarušil dizajn vrchnej paluby. Na Titanicu ukončili všetky práce 31. marca 1912, hneď o tri dni vykonali prvé skúšky jeho schopností. Vyskúšali napríklad ako rýchlo sa loď zastaví, ak ide rýchlosťou 18 uzlov. Pri zapojení oboch motorov naplno v spiatočnom smere potreboval na to tri minúty a 15 sekúnd. Loď za ten čas prešla skoro kilometer.

________________________
Stavba Titanicu je jeden z mnohých doplnkov príbehu potopenia legendárneho Titanicu, ktoré si môžete prečítať v knihe Titanic: Pýcha a skaza od Borisa Horáka (na obrázku vľavo). Publikácia vyšla vo vydavateľstve Plat4M Books vo februári 2012 a patrí už tri mesiace k najpredávanejším napríklad v obchodnej sieti Kaufland. Jej elektronická verzia sa dokonca držala dva týždne na vrchole rebríčka predajnosti e-shopu iBux a dodnes sa drží na 7. mieste predajnosti internetového kníhkupectva Mingle.sk. Knihu si môžete zakúpiť TU.

________________________
Boris Horák: Tiatanic: Pýcha a skaza, Plat4M Books, 2012

Koľko Slovákov bolo na palube pyšného Titanicu? 
Prežili alebo zahynuli spolu s ďalšími 1 500 nešťastníkmi v mrazivých vodách Atlantického oceánu?

Autor krok po kroku podrobne opisuje posledných 160 minút najväčšieho námorného nešťastia a osudy pasažierov dovtedy najdokonalejšej lode histórie. Zachytáva doteraz len málo známe okolnosti potopenia obrovského zaoceánskeho parníka. V napínavom príbehu spred sto rokov nechýba ani odhalenie skutočnej pravdy príčiny potopenia, ktorú pred svetovou verejnosťou celých 98 rokov tajila vnučka jedného z dôstojníkov Titanicu. Zoznámime sa aj s ďalšími životnými osudmi tých, ktorí si v nešťastnú noc zo 14. na 15. apríl zachránili iba holý život.

Počet strán: 180 
Väzba: Brožovaná väzba 
Rozmer: 105 x 175 mm 
Hmotnosť: 300 g 
Jazyk: slovenský 
ISBN: 978-80-970747-4-6 
Rok vydania: 2012