V každej rodine sa z času na čas vyskytne situácia, že niekomu prasknú nervy a hádka je na obzore. V rodinách, kde sú obaja partneri prchkejších pováh a ľahko „vytočiteľní” je to, samozrejme, horšie. Takýto pár by už predtým, ako príde dieťa na svet mal popracovať na zvládaní vlastných emócií alebo prehodnotiť svoju koexistenciu vo vzťahu.
Naučiť ovládať sa je nevyhnutné, ak nechceme, aby naše trpelo. Na druhej strane sú páry, ktoré nerozhádže takmer nič a vedia si byť sis lnou oporou, navzájom sa utešujú a najmä – čo je najdôležitejšie – problémy hneď riešia a nenechajú ich nazbierať sa a pretiecť. Berme si z nich príklad!
Prečo sa hádame?
Hádkami v rodinách sa zaoberal aj vedecký prieskum socioló
gov z Británie. Podľa jeho výsledkov sa každá rodina háda približne pätnásť minút denne. A viete, kto hádky najčastejšie vyvoláva, a čo je ich príčinou? Najčastejšími iniciátormi hádok sú ženy. Žiaľ, áno, sme to my. Sme preťažené vysilené, vyčerpané kombinovaním práce a starostlivosti o deti, nedocenené. Dôvodom v drvivej väčšine prípadov bol postoj mužov voči ženám, konkrétnejšie to, že ich považovali za slúžku, opatrovateľku detí, upratovačku a kuchárku zároveň, a to úplne automaticky. Sami pritom neprispeli k starostlivosti o chod domácnosti alebo výchovu detí vôbec.
Trikrát denne
Keď to vyjadríme číslami, priemerná rodina sa dostane do hádky asi trikrát denne, pričom každá takáto „debata” trvá približne päť minúť. Pri prepočítaní na celý rok, bežná rodina strávi hádkami až deväťdesiatjeden hodín za dvanásť mesiacov.
My mamičky sme v centre pozornosti
Mark De Netto zo spoločnosti Uinvue, ktorá štúdiu realizovala, podľa agentúry Famous povedal: „ Je zaujímavé, že mamy sú stále v ústrednej úlohe vo vnútri rodiny. A to i napriek tomu, že podrobné čísla z výskumu dokazujú, že otcovia sa dnes omnoho viac zúčastňujú na tejto ústrednej úlohe v rodine, ako kedysi.”
Každý zvláda hnev ináč
Zaujímavé sú tiež stereotypné formy zvládania hnevu u jednotlivých pohlaví. Podľa štúdie totiž dcéry najčastejšie „odvrávajú” rodičom trieskaním dvermi. Otcovia zase riešia najčastejšie nazbieranú negatívnu energiu dlhou jazdou v aute. Veľmi častým dôvodom hádok býva sledovanie televízie. A to nielen pokiaľ ide o mužov, ale i o deti. Veď to iste poznáte – chcete pozerať úplne niečo iné ako váš partner a oheň je na streche. Tiež logicky platí, že čím menej televízorov, prípadne počítačov a viac ľudí, tým je v rodine viac nezhôd.
Prospech z hádok?
Napriek tomu, že hádky sú isto nepríjemné, pre fungovanie rodiny sú potrebné, samozrejme, ak nezachádzajú do extrémov. De Netto na margo hádok tvrdí: „Hrajú dôležitú úlohu pri tvorbe a posilňovaní pút vo vnútri rodiny a fungujú ako uvoľňovanie pary pre jednotlivých členov domácnosti, takže menšie hádky sú pre život rodiny prospešné.“
Keď vás teda niečo vytočí, skúste najskôr napočítať do desať, aby z vás vyprchala najväčšia zlosť a potom, čo možno najpokojnejšie reagujte. Ak správne dýchanie nestačí, choďte sa vybehať, zacvičiť si, prejsť sa. Veľmi dôležité je používať správne argumenty, a keď to zvládame prostredníctvom výmeny názorov, učíme i naše deti vedieť argumentovať, čo sa im isto zíde v ďalšom živote neraz.
Článok v pôvodnom znení nájdete tu.
Vieme správne dýchať?
Podľa tisícročnej tradície jogistov je dĺžka života podmienená počtom dychov a ich trvaním. Život sa teda neráta na roky, ale na dychy. Podľa nich európske „hrudné“ dýchanie je celkom nesprávne. Dobré zdravie si možno zachovať iba brušným dýchaním – bránicou a iba nosom. Hlavnou zásadou musí byť dvakrát dlhší výdych ako vdych. Pri plnom dýchaní v dobre prevetranej miestnosti alebo na čerstvom vzduchu najprv dlho vydýchneme nosom, potom nasleduje nosom dlhý vdych.
Hádate sa s partnerom? Dieťa z toho vynechajte!
Čoraz viac detí trpí kvôli agresívnemu správaniu rodičov. Dohadovanie sa s partnerom pred dieťaťom, znevažovanie a urážanie sa navzájom, popieranie výchovných metód, zvýšený hlas, či dokonca krik a časté hádky vedia s dieťaťom narobiť toľko zla, že si to ani nevieme predstaviť. I keď slová, že pred dieťaťom treba každé slovo vážiť a rozhodne nekričať, vyznievajú v zápale hnevu banálne, nikdy na ne nezabúdajme. Čo prežívajú? Možno ste si všimli, že keď pred dieťaťom zvýšite hlas …
Stres a rakovina prsníka
V rozvinutých krajinách je úmrtnosť na rakovinu prsníkov najčastejšou príčinou smrti medzi ženami, ktoré umierajú na niektorú formu nádorovej choroby. Výskumníci v meste Niš porovnali 106 žien s touto chorobou so ženami rovnakého veku, ktoré sa ocitli v nemocnici pre iné, menej závažné choroby. Zistili, že vážny psychický stres, ktorý ženy postihuje asi dva a menej rokov pred zistením nádorovej choroby, významne zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníkov. Relatívne riziko vzniku tejto choroby je …
Najnovšie komentáre