Keď donesieme šteňa domov, necháme ho, aby si naň najprv zvyklo. Naučí sa reagovať na svoje meno, zvykáme ho na čistotnosť, na obojok i vodidlo. Medzi desiatym a dvanástym týždňom začíname s výchovou.
Spočiatku ho cvičíme najviac desať minút, raz až dvakrát denne. Ani u dospelého psa by výcvik nemal byť dlhší ako dvadsať minút. Keď zbadáme, že pes je unavený, mrzutý a nepozorný, necháme ho prebehnúť sa, aby si oddýchol. Až potom sa môžeme ešte pokúsiť pokračovať vo výcviku. Nikdy nenútime psa cvičiť, keď je priveľmi unavený, má príznaky nejakého začínajúceho ochorenia, alebo nedávno prekonal chorobu.
Výcvik nesmie byť drinou, pes ho musí brať ako hru. Ak ho treba potrestať, nijaké šľahanie či iné bolestivé spôsoby. Dosiahli by sme len to, že pes by sa nás začal báť. Neskôr by sa pripojili príznaky neurózy a to už je len krôčik k nežiaducej agresivite. Psa môžeme potrestať tak, ako to robí sučka so šteniatkom – chytiť ho za kožu na krku a rázne potriasť.
S výchovou k čistotnosti začíname okamžite po príchode do domu. V kúpeľni alebo vo vhodnom kúte pripravíme toaletu – zariadenie môžeme kúpiť, prípadne využijeme väčší starý lavór, fotomisku a podobne. Ako podstielka poslúžia staré noviny, handry alebo náplň do záchodíkov pre mačky („kočkolit“). Musíme mať trpezlivosť, kým sa šteňa naučí, kde sa má vyprázdňovať. Obyčajne to urobí tam, kde práve je. Trest je zbytočný, môžeme dosiahnuť len to, že sa nabudúce schová pred našim sliedivým zrakom a nájde si skryté miestečko. Aj tak si užijeme veľa mláčok, kým šteňa vychováme.
Medzi iným to znamená, že nebudeme napríklad kupovať drahé koberce, čalúnený nábytok a podobne, kým šteňa dostatočne neodrastie. A keď už také zariadenie máme, obmedzíme mu prístup do týchto priestorov. Psíča sa potrebuje vyprázdniť po prebudení, po nakŕmení a vtedy ho vždy posadíme do jeho toalety. Nikdy nezabudneme na pochvalu, keď sa vyprázdni. Do záchodíka ho zanesieme vždy vtedy, keď zbadáme, že je nepokojné, ňuchá okolo seba, či hľadá nejaký kút.
Z pripravovanej knihy PSY A MAČKY nie sú hračky od Marty Pálkovej.
Najnovšie komentáre